Materské mlieko je bez pochyby najprirodzenejšia a najideálnejšia forma výživy pre najmenších. Obsahuje všetky dôležité živiny v najideálnejšej forme a množstve. Výnimočnou vlastnosťou je dynamickosť jeho zloženia podľa aktuálnych potrieb a veku dieťaťa, a podľa jedálnička matky (príjmu makro- a mikroelementov, vitamínov, atď.). Okrem toho je známy jeho dlhodobý protektívny vplyv proti takým civilizačným ochoreniam, ako napr. alergické- alebo autoimúnne ochorenia, hypertenzia, ateroskleróza, cukrovka, hypercholesterolémia, atď.
Podľa odporučenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)z roku 2001, obdobie úplnej mliečnej výživy má trvať do dovŕšeného 4. až 6. mesiaca prvého roku života. Úplná mliečna výživa v tomto prípade znamená, že v tomto období dieťa nepotrebuje okrem materského mlieka žiadne iné živiny alebo iné tekutiny. Po 6. mesiaci samotné materské mlieko už nie je schopné zabezpečiť všestranné potreby vyvíjajúceho sa organizmu, preto najneskôr dovtedy sa má začať dokrmovanie, tj. zavedenie tzv. komplementárnej výživy. Na to, akú dobu by malo trvať výlučné dojčenie nemáme jednotné a konkrétne odporučenia – podľa Európskej spoločnosti detskej gastroenterológie, hepatológie a výživy (ESPHGAN) doba kojenia po 6.mesiaci trvá podľa spoločných potrieb dieťaťa a matky.
Nezávisle od počtu narodených detí, alebo od skúsenosti matky najväčšie ťažkosti spôsobujú prvé dva týždne, čiže úplné začiatky dojčenia. Približne toľko času je potrebné k tomu, aby si matka s dieťaťom navzájom vytvorili stabilnejší denný rytmus. Dôležitý je správny spôsob kojenia, kľudné prostredie a trpezlivosť. Napriek tomu, že kojenie je geneticky zakódovaný inštinkt, začiatok nie je jednoduchý. Vzájomný vzťah matky s dieťaťom je zdĺhavý a komplexný proces.
V tomto období trávi dieťa väčšinu času spánkom, napriek tomu častejšie, denne 8-12 alebo aj viac krát sa môže pýtať na prsník, a to často spôsobuje obavy matiek, že nemajú mlieko v dostatočnom množstve, alebo primeranej kvality. Toto obdobie väčšinou netrvá dlhšie, riešením je ukľudnenie matky a pokračovať v dojčení – samozrejme podľa potrieb dieťaťa! Väčšinou najneskôr do 6. týždňa sa úplne stabilizuje denný rytmus kojenia na približne 3-4 hodinové intervaly s jedným dlhším nočným, 5-6 hodinovým spánkom. Samozrejme pri každom dojčení by dieťa malo byť primerane bdelé, aktívne so silným hľadacím reflexom.
Nápomocné môže byť viditeľné hltanie a citeľné, dostatočne silné sanie dieťaťa. Je úplne normálne, že si dieťa pri dojčení trošku „oddýchne“ a potom pokračuje v dojčení. Veľa nám môžu prezradiť aj plienky. V prvých šiestich týždňoch denne asi 5-8 mokrých plienok, 3-6 stolíc, spokojnosť dieťaťa a primerané prospievanie tiež svedčia o úspešnosti kojenia. Samozrejme predpokladom úspešnosti je aj zdravý životný štýl matky, jej racionálny, primerane všestranný, energeticky výdatný a na vitamíny dostatočne bohatý jedálniček.
V ideálnom prípade je dojčenie prirodzený a samozrejmý proces, ale to neznamená, že sa nemôžu vyskytnúť určité komplikácie alebo ťažkosti, pri ktorých je potrebná odborná pomoc. V týchto (na šťastie nie častých) prípadoch sa treba obrátiť na odborníka, detského lekára alebo na detskú sestru. Pre zachovanie úspešného kojenia a zachovanie adekvátnej sebaistoty slúži pravidelná poradenská činnosť a vzájomná spolupráca a dôvera rodičov s pediatrom.
Ako už bolo spomenuté, aj keď hovoríme (aj) o výžive, prvý rok života má základný význam pre jej dlhodobý vplyv na zdravotný stav aj v neskoršom veku až v dospelosti zo strany funkčnej, metabolickej alebo organickej. Začiatok zavedenia komplementárnej výživy nie je stanovený len podľa vyspelosti tráviaceho traktu, ale okrem iného aj podľa fyziologických a psychomotorických schopností dieťaťa – či už udrží hlavičku, či už vie (s pomocou) sedieť, atď. Materské mlieko aj v tomto období má nezastupiteľné miesto, ale ako výlučná výživa už nestačí – pre jeho nízky obsah bielkovín, železa, zinku, atď. Je to kľúčové obdobie rastu, nie len z hľadiska vývoja samotného organizmu, ale z hľadiska vytvárania stravovacích zvyklostí do budúcna. V tomto období dieťa prejde z výlučne mliečnej výživy na tuhú, už dospelú formu stravovania.
Z fyziologického hľadiska najideálnejšie obdobie na začatie podávania komplementárnej (tj. tuhej) výživy je medzi 17. až 26. týždňom života dieťaťa. To znamená, že v žiadnom prípade nie skôr ako dovŕšený 17. týždeň (čiže 4. mesiac), ale najneskôr do dovŕšeného 26. týždňa (čiže do 6. mesiaca) života!
To znamená, že vzhľadom na vyššie spomenutý časový interval:
– v prípade výlučne kojeného zdravého, primerane prospievajúceho dieťaťa až po dovršení 26. týždňa (tj. 6.mesiaca),
– v prípade detí, ktoré sú len čiastočne kojené, alebo sú výlučne na umelej výžive o niečo skôr, ale v žiadnom prípade nie pred dovršením 17. týždňa (tj. 4.mesiaca) života.
Kedy začať skôr…?
Keď u výlučne kojeného dieťaťa po 4. mesiaci evidentne stagnuje váha, keď nestačí ani 8-10 plných mliečnych dávok ani v prípade aj zvýšených objemov ( keď napr. vypije viac ako jeden liter mlieka za 24 hodín) a váži vyše 6 kg.
Samozrejme každé dieťa musíme posúdiť individuálne!
Jedna z najdôležitejších zásad je postupnosť, a aby sme začali s najideálnejšími potravinami. Na úplnom začiatku to znamená, že podávame monokomponentný príkrm, čiže naraz jednu potravinu – najčastejšie zeleninu, aby sme aj takto znížili možnosť výskytu takých komplikácií, ako sú napr. potravinové intolerancie alebo (v prípade na alergické ochorenia náchylných detí) alergie, atď. V tomto veku deti sú všeobecne viac nedôverčivé s doposiaľ neznámymi potravinami, preto na začiatku môžu byť odmietavé. Je to tzv. neofóbia , ktorá je špecifickým problémom pre toto vekové obdobie, preto trpezlivosť a postupnosť sú základnými požiadavkami. Medzi zavedením dvoch nových potravín máme vynechať aspoň tri, ale v prípade na alergické ochorenia náchylných detí aj viac dní. Praktickým pravidlom je, aby sme nové príkrmy podávali podľa možnosti v predpoľudňajších hodinách. Na začiatku podávame malé, postupne, ale primerane väčšie porcie:
v 6-8. mesiaci cca.130kcal/deň,
v 9-11. mesiaci cca.310kcal/deň,
v 12-23. mesiaci cca.580kcal/deň.
Dôležité pravidlo! O tom, čo dostane dieťa rozhoduje rodič, ale o tom, koľko toho zje, rozhoduje dieťa!
Pre zvýšenie výživnej hodnoty postupne pridávame aj mäso, približne asi v 20-35g-ovej dávke na jeden príkrm. Mäso je nezastupiteľne dôležité pre obsah tzv. esenciálnych aminokyselín (tj. aminokyselín, ktoré náš organizmus nevie vytvoriť) , organického železa, vitamínov, atď. V prvom rade uprednostňujeme ľahšie stráviteľné tzv. svetlé mäsá, ako napr. hydina. Neskôr, týždenne asi jeden krát, môžeme namiesto mäsa dávať varený vaječný žĺtok.
Postupnosť je dôležitá aj v prípade ovocia: tak isto vždy po 2-3 dňoch pridávajme nové ovocie, od 7. mesiaca aj s možnosťou kombinácie s fermentovanými mliečnymi výrobkami typu detských, nesladených jogurtov, ktoré sú výborným zdrojom vápnika, bielkovín a riboflavínu. Tvaroh a tvarohové krémy nie sú vhodné pre vysoký obsah bielkovín až do dovŕšenia prvého roka života. Pridaný cukor (v prípade zelenín pridaná soľ) tiež nie je potrebný, ani doporučený. Niektoré typy ovocia majú zvýšený obsah jednoduchých cukrov – na 100g ovocia približne 18 až 20g cukru môže byť prijateľné. Niektoré ovocné príkrmy okrem glukózy majú vysoký obsah fruktózy, alebo aj vysoký obsah napr. sacharózy alebo sorbitolu, čo môže mať negatívny vplyv na trávenie.
Do 12. mesiaca nedávame mlieko a mliečne výrobky, len v malom množstve ako súčasť príkrmov (napr. v prívarkoch, v zeleninovej- alebo v ovocnej výžive, atď.), do 2 rokov výlučne vo forme plnotučných výrobkov. Je všeobecne známe, že kravské mlieko má vyšší obsah tukov, bielkovín a mikroelementov, čo znamená vyššie zaťaženie (aj) obličiek, a tým aj zvýšenie rizika výskytu takých komplikácií, ako napr. hypertenzia, obezita alebo iné metabolické ochorenia. V malých množstvách, v príkrmoch, na varenie alebo fermentované mliečne výrobky (napr. nesladené jogurty) môžeme používať, samozrejme v plnotučnej (!)forme aj v skoršom veku. Nízkotučné druhy mliečnych výrobkov obsahujú nedostatočné množstvo v tukoch rozpustných vitamínov, mastných kyselín, energie a tým majú aj nedostatočnú výživovú hodnotu. Sladké mliečne „maškrty“ typu pudingov, mliečnych a tvarohových krémov nechajme na neskoršie časy…
Vekom sa zvyšuje počet porcií, aj v závislosti od energetickej hodnoty príkrmu: v 6-8. mesiaci 2 až 3 porcie, v 9-24. mesiaci 3-4 porcie. Dieťa cca. od 8. mesiaca už môže medzi hlavnými jedlami dostať do ruky aj drobné maškrty („finger food“) vo forme malých kusov ovocia, keksov, atď., samozrejme pod priebežným dohľadom rodiča.
Konzistenciu príkrmov predurčuje psychomotorická úroveň dieťaťa. Základnou požiadavkou aj v tomto prípade je postupnosť: kým z úplne kašovitej sa dostaneme k tuhej už rodinnej strave. Dôležité je aj to, aby sme pomaly zvykali deti na žuvanie. Pri dlhodobom podávaní výlučne kašovitej stravy môže nastať odmietanie tuhšej konzistencie, čo potom môže spôsobiť také problémy, ako výberčivosť, obstipácia alebo iné funkčné potiaže. Od jedného roku života už väčšina detí môže jesť z rodinného jedálnička, samozrejme veku primeranej forme a konzistencii, vyhýbajme sa drobným, bobuľovitým, tvrdým potravinám pre nebezpečenstvo aspirácie.
Alergické reakcie sa vyskytujú hlavne v prípadoch na to geneticky náchylných dojčiat, u ktorých sa už v rodine vyskytli alergické udalosti. Napriek jednotnému patomechanizmu nie sú všeobecné pravidlá, každé dieťa potrebuje individuálny náhľad. V detskom veku sú najčastejšie alergény kravské mlieko, vaječný bielok, paradajka, zeler, múka, južné ovocie (citrusy), morské plody a olejové semená – „alergická osmička“. Podávanie týchto potravín musí byť adekvátne obozretné, najmä u detí s alergickou náchylnosťou.
Takým spôsobom sa postupne zvyšuje počet potravín, ktoré už s istotou môžeme podávať, a smelo ich môžeme aj vzájomne kombinovať. Jedením a ideálnym jedálničkom (okrem primeranej výživnej hodnoty) by sme mali príjemne ovplyvniť aj všetky ostatné zmysly dieťaťa – vôňou, teplotou, pohmatom, konzistenciou, atď. Jedenie by malo byť radostnou udalosťou, lebo pozitívna skúsenosť sa zapamätá aj do budúcna. Zlá skúsenosť môže spôsobiť aj dlhodobú odmietavosť!
Dôležité! Jedlo podávajme na tento účel vhodnými nekorodujúcimi kovovými alebo umelohmotnými lyžičkami, vždy pod priebežným dohľadom (podľa možnosti oproti dieťaťa, pod dohľadom z „oči do očí“), v ideálnych prípadoch nie dlhšie, ako 15-30 minút.
Už dávno diskutovanou otázkou je optimálny vek zavedenia gluténu do jedálnička. V prípade celiakie hovoríme o v poslednom čase častejšie diagnostikovanej chorobnej jednotke, preto otázka účinnej prevencie je prioritne dôležitá. Práve preto je výnimočne dôležitý vek a spôsob zavedenia gluténu.
Podľa ustanovenia Európskej spoločnosti detskej gastroenterológie, hepatológie a výživy (ESPGHAN) z roku 2008 výlučné dojčenie je doporučené až do dovršeného 6. Mesiaca.
Zavedenie komplementárnej výživy v žiadnom prípade nemá začať pred 17. týždňom, ale ani po 26. týždni života. Glutén sa má zaviesť postupne v malých množstvách. Okrem toho je dôležité, že keď počas zavedenia gluténu dieťa je ešte dojčené, tým sa jednoznačne zníži nebezpečenstvo celiakie. Zatiaľ ale nie je úplne jasné, či dojčenie len oddialí ochorenie, alebo znamená efektívnu ochranu.
